Život Prešova
online
online
Nad poslednými chvíľami života generála Viesta stále visí otáznik
29.08.2013 Revúca
Bratislava 29. augusta (TASR) - Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944. K popredným postavám Slovenského národného povstania patril aj armádny generál Rudolf Viest. TASR pri príležitosti 69. výročia SNP prináša profil armádneho generála Rudolfa Viesta.
Armádny generál Rudolf Viest, významná osobnosť protifašistického odboja aj československých vojenských dejín, sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. V tomto meste, kde chodieval do evanjelickej ľudovej a potom i do meštianskej školy, sa žilo čulým národným životom. Aj preto, lebo v roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium. Viestovci patrili medzi rodiny, ktoré sa podieľali na pestovaní národnej kultúry a slovenského národného povedomia aj v časoch silnej maďarizácie. Po smrti otca Gustáva v roku 1905 sa presťahovali do Budapešti, kde vyštudoval a mal kontakty brat Ivan. Rudolf Viest absolvoval v maďarskej metropole v roku 1909 Vyššiu priemyselnú školu.
V rokoch 1920-21 študoval na Vysokej škole válečnej v Prahe. Neskôr ukončil kurz leteckého pozorovateľa. V roku 1931 absolvoval kurz pre vyšších veliteľov na Vysokej škole válečnej v Prahe.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa v Krakove dostal do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti.
Vznikajúca 1. ČSR znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho prijali do československej armády ako vojaka z povolania. V armáde pracoval ako dôstojník, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil, ale cez Juhosláviu odišiel do Francúzska.
Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku. Po jeho okupácii sa československé jednotky postupne presunuli do Veľkej Británie. Krátko po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prišla Veľká Británia s ponukou na vytvorenie štátov širokej protifašistickej koalície. Za takej situácie sa R. Viest podieľal na organizovaní jednotiek vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy. V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho na návrh ministra národnej obrany vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti a vo Varšave. Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na území Slovenska. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam do hodnosti armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 udelil armádnemu generálovi R. Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy im memoriam.
Na rodnom dome R. Viesta v Revúcej odhalili 28. augusta 2007 pamätnú bustu.
Armádny generál Rudolf Viest, významná osobnosť protifašistického odboja aj československých vojenských dejín, sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. V tomto meste, kde chodieval do evanjelickej ľudovej a potom i do meštianskej školy, sa žilo čulým národným životom. Aj preto, lebo v roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium. Viestovci patrili medzi rodiny, ktoré sa podieľali na pestovaní národnej kultúry a slovenského národného povedomia aj v časoch silnej maďarizácie. Po smrti otca Gustáva v roku 1905 sa presťahovali do Budapešti, kde vyštudoval a mal kontakty brat Ivan. Rudolf Viest absolvoval v maďarskej metropole v roku 1909 Vyššiu priemyselnú školu.
V rokoch 1920-21 študoval na Vysokej škole válečnej v Prahe. Neskôr ukončil kurz leteckého pozorovateľa. V roku 1931 absolvoval kurz pre vyšších veliteľov na Vysokej škole válečnej v Prahe.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa v Krakove dostal do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti.
Vznikajúca 1. ČSR znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho prijali do československej armády ako vojaka z povolania. V armáde pracoval ako dôstojník, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil, ale cez Juhosláviu odišiel do Francúzska.
Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku. Po jeho okupácii sa československé jednotky postupne presunuli do Veľkej Británie. Krátko po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prišla Veľká Británia s ponukou na vytvorenie štátov širokej protifašistickej koalície. Za takej situácie sa R. Viest podieľal na organizovaní jednotiek vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy. V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho na návrh ministra národnej obrany vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti a vo Varšave. Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na území Slovenska. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam do hodnosti armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 udelil armádnemu generálovi R. Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy im memoriam.
Na rodnom dome R. Viesta v Revúcej odhalili 28. augusta 2007 pamätnú bustu.
0
www.ZIVOTPO.sk
